Úvod
Stretli ste sa niekedy s virálnou správou alebo príbehom, ktorý sa vám zdal príliš dobrý (alebo príliš poburujúci), aby bol pravdivý, no napriek tomu ste nemohli odolať zdieľaniu so svojimi priateľmi a rodinou? Ak áno, nie ste sami. Hoaxy a dezinformácie sú tu už po stáročia a napriek nášmu maximálnemu úsiliu overiť si fakty a overiť presnosť informácií, s ktorými sa stretávame, sa mnohí z nás stále stávajú obeťami viery a šírenia nepravdivých informácií.
Ale prečo je to tak? Prečo ľudia veria hoaxom a dezinformáciám, aj keď existujú dôkazy o opaku? V tomto blogovom príspevku preskúmame niektoré z psychologických dôvodov, prečo ľudia veria falošným správam, a ponúkneme tipy, ako sa nestať ich obeťou.
Prečo ľudia veria hoaxom?
Existuje niekoľko psychologických faktorov, ktoré prispievajú k tomu, prečo ľudia veria hoaxom a dezinformáciám. Tu je niekoľko:
Konfirmačné skreslenie
Konfirmačné skreslenie je tendencia vyhľadávať a pripisovať väčšiu váhu informáciám, ktoré potvrdzujú naše predchádzajúce presvedčenia a zaujatosti. To môže uľahčiť uverenie falošným správam a dezinformáciám, najmä ak sú v súlade s našimi predchádzajúcimi presvedčeniami alebo hodnotami. Napríklad, ak pevne veríte v určitú politickú ideológiu, je pravdepodobnejšie, že uveríte a budete zdieľať informácie, ktoré túto ideológiu podporujú, aj keď to nie je pravda.
Kognitívna disonancia
Kognitívna disonancia je psychologické nepohodlie, ktoré zažívame, keď sú naše presvedčenia a činy v rozpore. Na zníženie tohto nepohodlia sa môžeme rozhodnúť veriť dezinformáciám, ktoré sú v súlade s našimi činmi, aj keď sú v rozpore s naším presvedčením. Ak ste už napríklad zdieľali hoax na sociálnych sieťach, je pravdepodobnejšie, že mu budete naďalej veriť, aj keď narazíte na dôkazy, že to nie je pravda.
Sociálny vplyv
Sme veľmi ovplyvnení ľuďmi okolo nás, a to vrátane informácií, ktoré zdieľajú. Ak naši priatelia a rodinní príslušníci zdieľajú hoax, je pravdepodobnejšie, že mu tiež uveríme, najmä ak veríme a rešpektujeme ľudí, ktorí ho zdieľajú. Toto je známe ako sociálny vplyv.
Emocionálna príťažlivosť
Hoaxy a dezinformácie často oslovujú naše emócie, aby boli dôveryhodnejšie. Môžu hrať na náš strach, hnev alebo túžbu po spravodlivosti, čo môže spôsobiť, že im budeme veriť a zdieľať ich s ostatnými.
Ako sa vyhnúť podvodom
Teraz, keď sme preskúmali niektoré psychologické dôvody, prečo ľudia veria hoaxom, pozrime sa na niekoľko spôsobov, ako sa ich obeťou nestať.
Overujte fakty
Najdôležitejšia vec, ktorú môžete urobiť, aby ste sa vyhli falošným správam, je overiť si fakty, s ktorými sa stretnete. Na overenie presnosti informácií použite dôveryhodné zdroje ako Snopes, PolitiFact a FactCheck.org. Je tiež dobré skontrolovať viacero zdrojov, aby ste problém dobre pochopili.
Buďte skeptickí
Je dôležité pristupovať ku všetkým informáciám so zdravou mierou skepticizmu, najmä pokiaľ ide o senzáciechtivé alebo emocionálne nabité príbehy. Venujte chvíľu zváženiu zdroja informácií a toho, či má alebo nemá vlastný záujem na výsledku.
Pýtajte sa
Ak narazíte na informáciu, ktorá sa vám zdá podozrivá alebo príliš dobrá na to, aby bola pravdivá, nebojte sa opýtať. Hľadajte ďalšie zdroje a perspektívy, aby ste problém lepšie pochopili.
Myslite kriticky
Rozvíjanie schopností kritického myslenia vám môže pomôcť efektívnejšie vyhodnocovať informácie, s ktorými sa stretávate. To zahŕňa analýzu dôkazov, zvažovanie viacerých hľadísk a spochybňovanie dôveryhodnosti zdrojov.
Záver
Hoaxy a dezinformácie môžu byť škodlivé a rýchlo sa šíria, najmä vo veku sociálnych médií. Pochopenie psychologických faktorov, ktoré prispievajú k tomu, prečo ľudia veria falošným správam, nám môže pomôcť lepšie si uvedomiť svoje vlastné predsudky a byť lepšie vybavení na vyhodnotenie presnosti informácií, s ktorými sa stretávame. Overovaním faktov, skeptickosťou, kladením otázok a kritickým myslením sa môžeme vyhnúť tomu, aby sme sa stali obeťami falošných správ a zohrávali úlohu v boji proti šíreniu dezinformácií.
